Skip to content

Učiteľkin tajný nástroj efektívnej komunikácie s deťmi: správne formulované pokyny

Praktické tipy, ako komunikovať s deťmi jasne a efektívne v každodenných situáciách

Problém nevhodne formulovaných požiadaviek na malé dieťa:

Malé deti, najmä v predškolskom veku, majú obmedzenú schopnosť chápať abstraktné pojmy a generalizované výrazy. Ich myslenie je konkrétne, čo znamená, že lepšie reagujú na jasné, špecifické a konkrétne pokyny než na všeobecné vyjadrenia. Ak dospelí komunikujú príliš abstraktne, dieťa nemusí presne rozumieť, čo sa od neho očakáva, a výsledkom je, že „neposlúcha“. To však nie je otázka neposlušnosti, ale neporozumenia.

Dôvody, prečo deti často nereagujú na pokyny:

  1. Abstraktnosť jazyka dospelých: Výrazy ako „správaj sa slušne“ alebo „drž to poriadne“ neobsahujú konkrétny návod na to, čo má dieťa urobiť.
  2. Nedostatok modelovania: Ak dieťa nevidelo alebo nezažilo konkrétnu činnosť, nevie, ako ju vykonať.
  3. Obmedzená slovná zásoba: Deti ešte nerozumejú všetkým slovám, ktoré dospelí používajú.
  4. Nedostatočné prispôsobenie pokynov veku: Dospelí často predpokladajú, že deti chápu význam slov a fráz rovnako ako oni, čo však nie je pravda.
spravanie dietata

Ako formulovať pokyny pre deti

Ako dať deťom jasné pokyny, ktorým porozumejú a ktoré budú rešpektovať?

  1. Buď konkrétna: Namiesto „správaj sa slušne“ povedz presne, čo od dieťaťa očakávaš: „Keď vstúpime do miestnosti, pozdravte sa ‚Dobrý deň‘ a usmejte sa.“
  2. Ukáž správny spôsob: Namiesto „drž tie nožnice poriadne“ ukáž, ako má dieťa nožnice držať: „Pozri, chyť nožnice takto – medzi palec a ukazovák.“
  3. Používaj krátke a jednoduché vety: Malé deti majú obmedzenú schopnosť spracovávať dlhé a zložité pokyny. Rozdeľ úlohy na menšie kroky.
  4. Podpor pokyny neverbálnou komunikáciou: Gestá, mimika a demonštrácia môžu pomôcť lepšiemu pochopeniu.
  5. Dávaj realistické očakávania: Uisti sa, že úloha je primeraná veku a schopnostiam dieťaťa.

Prečo je to dôležité?

Deti sa učia správanie na základe konkrétnych skúseností a jasne definovaných pokynov. Ak ich naučíme presne, čo robiť, budú si tieto vzorce správania postupne internalizovať a budú schopné ich aplikovať aj v iných situáciách. Naopak, nejasné a všeobecné pokyny môžu viesť k frustrácii, konfliktom a pocitu zlyhania u dieťaťa.

1. Nejasný pokyn: „Uprac si hračky/urob poriadok.“

Dieťa potrebuje vedieť, čo presne má upratať a kam to má dať. Alternatíva:

  • „Pozbieraj kocky a vlož ich do tejto krabice.“
  • „Postav autíčka na poličku jedno vedľa druhého, ako bývajú na parkovisku.“

2. Nejasný pokyn: „Jedz pekne.“

Pokyn „jedz pekne“ je príliš všeobecný, dieťa potrebuje konkrétne kroky. Alternatíva:

  • „Používaj lyžičku a nakloň sa nad tanier.“
  • „Keď prežúvaš, maj zatvorené ústa.“
  • „Miešaj lyžicou pomaly, aby sa ti z taniera nevylialo.“

3. Nejasný pokyn: „Správaj sa dobre.“

Dieťa nevie, čo všetko zahŕňa „správať sa dobre“, ale jasné pravidlá a modelovanie mu to pomôžu pochopiť. Alternatíva:

  • „Keď sa hráte s kamarátmi, čakaj, kým príde na teba rad.“
  • „Keď niečo chceš, spýtaj sa ‚Môžem si to zobrať?’“

4. Nejasný pokyn: „Buď opatrný.“

„Buď opatrný“ je pre dieťa prázdna fráza bez konkrétneho návodu. Alternatíva:

  • „Keď budeš liezť na preliezku, drž sa oboma rukami.“
  • „Pozri sa, kam šliapeš, aby si nezakopol o tie hračky.“
Učiteľkin tajný nástroj efektívnej komunikácie s deťmi: správne formulované pokyny

5. Nejasný pokyn: „Nezavadzaj tu.“

Dieťa potrebuje vedieť, kam presne sa postaviť, aby nezavadzalo. Alternatíva:

  • „Postav sa dva kroky doprava, aby aj kamaráti za tebou dobre videli.“
  • „Postav sa za kamaráta do radu, za ním pôjdeš na rad ty.“

6. Nejasný pokyn: „Podel sa.“

„Podeľ sa“ je pre malé deti príliš široký pojem – potrebujú vedieť, ako to majú urobiť. Alternatíva:

  • „Podaj loptičku kamarátovi, aby ste sa mohli zahrať spolu.
  • „Daj kúsok svojej plastelíny aj kamarátovi, aby ste si mohli modelovať spolu.“
spravanie-dietata1

7.Nejasný pokyn: „Buď čistotný.“

„Buď čistotný“ je príliš všeobecné, dieťa potrebuje presne počuť, ako na to. Alternatíva:

  • „Keď domaľuješ, poutieraj stôl vlhkou handričkou.“
  • „Umy si ruky mydlom, až potom môžeš jesť.“
  • „Pred vstupom do šatne si ošúchame topánky, aby sme nezablatili dlážku.“

8. Nejasný pokyn: „Buď ticho.“

„Buď ticho“  môže byť pre dieťa nejasné, keď nevie, kedy a kde je ticho potrebné. Alternatíva:

  • „Keď hovorí pani učiteľka, čakaj, kým skončí, a potom odpovedz.“
  • „Ak chceš niečo povedať, zdvihni ruku a počkaj, kým ťa zavoláme.“

9. Nejasný pokyn: „Prestaň sa správať hlúpo.“

Dieťa nemusí chápať, čo je myslené „hlúpe správanie“, ale jasné pokyny mu poskytnú konkrétny rámec. Alternatíva:

  • „Vyplazovať jazyk na ľudí na vychádzke nie je pekné správanie.“
  • „Neťahaj ju za vlasy, namiesto toho jej povedz, čo chceš.“

10. Nejasný pokyn: „Buď poslušný.“

„Buď poslušný“ je pre malé dieťa príliš abstraktné, potrebuje vedieť, čo konkrétne má robiť. Alternatíva:

  • „Teraz počúvaj, čo ti hovorím a urob, o čo ťa požiadam.“
  • „Keď ťa zavolám na obed, príď k stolu hneď.“

Tým, že budeme deťom dávať jasné a konkrétne pokyny, pomôžeme im nielen lepšie pochopiť naše očakávania, ale aj vybudovať si zručnosti a návyky, ktoré budú neskôr vedieť aplikovať v rôznych situáciách.

spravanie dietata3