Praktické tipy, ako komunikovať s deťmi jasne a efektívne v každodenných situáciách
Problém nevhodne formulovaných požiadaviek na malé dieťa:
Malé deti, najmä v predškolskom veku, majú obmedzenú schopnosť chápať abstraktné pojmy a generalizované výrazy. Ich myslenie je konkrétne, čo znamená, že lepšie reagujú na jasné, špecifické a konkrétne pokyny než na všeobecné vyjadrenia. Ak dospelí komunikujú príliš abstraktne, dieťa nemusí presne rozumieť, čo sa od neho očakáva, a výsledkom je, že „neposlúcha“. To však nie je otázka neposlušnosti, ale neporozumenia.
Dôvody, prečo deti často nereagujú na pokyny:
- Abstraktnosť jazyka dospelých: Výrazy ako „správaj sa slušne“ alebo „drž to poriadne“ neobsahujú konkrétny návod na to, čo má dieťa urobiť.
- Nedostatok modelovania: Ak dieťa nevidelo alebo nezažilo konkrétnu činnosť, nevie, ako ju vykonať.
- Obmedzená slovná zásoba: Deti ešte nerozumejú všetkým slovám, ktoré dospelí používajú.
- Nedostatočné prispôsobenie pokynov veku: Dospelí často predpokladajú, že deti chápu význam slov a fráz rovnako ako oni, čo však nie je pravda.

Ako formulovať pokyny pre deti
Ako dať deťom jasné pokyny, ktorým porozumejú a ktoré budú rešpektovať?
- Buď konkrétna: Namiesto „správaj sa slušne“ povedz presne, čo od dieťaťa očakávaš: „Keď vstúpime do miestnosti, pozdravte sa ‚Dobrý deň‘ a usmejte sa.“
- Ukáž správny spôsob: Namiesto „drž tie nožnice poriadne“ ukáž, ako má dieťa nožnice držať: „Pozri, chyť nožnice takto – medzi palec a ukazovák.“
- Používaj krátke a jednoduché vety: Malé deti majú obmedzenú schopnosť spracovávať dlhé a zložité pokyny. Rozdeľ úlohy na menšie kroky.
- Podpor pokyny neverbálnou komunikáciou: Gestá, mimika a demonštrácia môžu pomôcť lepšiemu pochopeniu.
- Dávaj realistické očakávania: Uisti sa, že úloha je primeraná veku a schopnostiam dieťaťa.
Prečo je to dôležité?
Deti sa učia správanie na základe konkrétnych skúseností a jasne definovaných pokynov. Ak ich naučíme presne, čo robiť, budú si tieto vzorce správania postupne internalizovať a budú schopné ich aplikovať aj v iných situáciách. Naopak, nejasné a všeobecné pokyny môžu viesť k frustrácii, konfliktom a pocitu zlyhania u dieťaťa.
1. Nejasný pokyn: „Uprac si hračky/urob poriadok.“
Dieťa potrebuje vedieť, čo presne má upratať a kam to má dať. Alternatíva:
- „Pozbieraj kocky a vlož ich do tejto krabice.“
- „Postav autíčka na poličku jedno vedľa druhého, ako bývajú na parkovisku.“
2. Nejasný pokyn: „Jedz pekne.“
Pokyn „jedz pekne“ je príliš všeobecný, dieťa potrebuje konkrétne kroky. Alternatíva:
- „Používaj lyžičku a nakloň sa nad tanier.“
- „Keď prežúvaš, maj zatvorené ústa.“
- „Miešaj lyžicou pomaly, aby sa ti z taniera nevylialo.“
3. Nejasný pokyn: „Správaj sa dobre.“
Dieťa nevie, čo všetko zahŕňa „správať sa dobre“, ale jasné pravidlá a modelovanie mu to pomôžu pochopiť. Alternatíva:
- „Keď sa hráte s kamarátmi, čakaj, kým príde na teba rad.“
- „Keď niečo chceš, spýtaj sa ‚Môžem si to zobrať?’“
4. Nejasný pokyn: „Buď opatrný.“
„Buď opatrný“ je pre dieťa prázdna fráza bez konkrétneho návodu. Alternatíva:
- „Keď budeš liezť na preliezku, drž sa oboma rukami.“
- „Pozri sa, kam šliapeš, aby si nezakopol o tie hračky.“
5. Nejasný pokyn: „Nezavadzaj tu.“
Dieťa potrebuje vedieť, kam presne sa postaviť, aby nezavadzalo. Alternatíva:
- „Postav sa dva kroky doprava, aby aj kamaráti za tebou dobre videli.“
- „Postav sa za kamaráta do radu, za ním pôjdeš na rad ty.“
6. Nejasný pokyn: „Podel sa.“
„Podeľ sa“ je pre malé deti príliš široký pojem – potrebujú vedieť, ako to majú urobiť. Alternatíva:
- „Podaj loptičku kamarátovi, aby ste sa mohli zahrať spolu.
- „Daj kúsok svojej plastelíny aj kamarátovi, aby ste si mohli modelovať spolu.“
7.Nejasný pokyn: „Buď čistotný.“
„Buď čistotný“ je príliš všeobecné, dieťa potrebuje presne počuť, ako na to. Alternatíva:
- „Keď domaľuješ, poutieraj stôl vlhkou handričkou.“
- „Umy si ruky mydlom, až potom môžeš jesť.“
- „Pred vstupom do šatne si ošúchame topánky, aby sme nezablatili dlážku.“
8. Nejasný pokyn: „Buď ticho.“
„Buď ticho“ môže byť pre dieťa nejasné, keď nevie, kedy a kde je ticho potrebné. Alternatíva:
- „Keď hovorí pani učiteľka, čakaj, kým skončí, a potom odpovedz.“
- „Ak chceš niečo povedať, zdvihni ruku a počkaj, kým ťa zavoláme.“
9. Nejasný pokyn: „Prestaň sa správať hlúpo.“
Dieťa nemusí chápať, čo je myslené „hlúpe správanie“, ale jasné pokyny mu poskytnú konkrétny rámec. Alternatíva:
- „Vyplazovať jazyk na ľudí na vychádzke nie je pekné správanie.“
- „Neťahaj ju za vlasy, namiesto toho jej povedz, čo chceš.“
10. Nejasný pokyn: „Buď poslušný.“
„Buď poslušný“ je pre malé dieťa príliš abstraktné, potrebuje vedieť, čo konkrétne má robiť. Alternatíva:
- „Teraz počúvaj, čo ti hovorím a urob, o čo ťa požiadam.“
- „Keď ťa zavolám na obed, príď k stolu hneď.“
Tým, že budeme deťom dávať jasné a konkrétne pokyny, pomôžeme im nielen lepšie pochopiť naše očakávania, ale aj vybudovať si zručnosti a návyky, ktoré budú neskôr vedieť aplikovať v rôznych situáciách.