Vedeli ste, že..
..v marci si ľudia pripomínajú až dva dni spánku?
1.Svetový deň spánku (World Sleep Day)
posledný piatok pred jarnou rovnodennosťou – Svetová asociácia spánkovej medicíny (WASM)
2.Medzinárodný deň zdravého spánku
21.marca – iniciatíva Worldwide Project on Sleep and Health (WWPSH)
Žeby bol taký dôležitý?
Medzi pravidelnú organizačnú zložku dňa v MŠ patrí i popoludňajší odpočinok.
U najmladších detí spravidla dlhší a u starších aspoň tá polhodinka kľudu na lôžku, hoc aj spojená s tichým prezeraním si knižky..
V praxi som sa stretla s rôznymi požiadavkami rodičov:
„Nie že ho budete NÚŤIŤ SPAŤ, on už nespáva!“
„Nech nespí, aspoň doma večer zaspí skôr.“
alebo naopak:
„A zariaďte prosím Vás NECH SPÍ!“
„MUSÍ SPAŤ, lebo potom je s ním na nevydržanie“
prípadne aj:
„DNES MUSÍ ZASPAŤ, lebo poobede má tréning,
ZAJTRA NECH NESPÍ, lebo cestujeme, tak nech spí v aute.“
Fu! Až mám pocit, že si niektorí rodičia snáď myslia, že my učiteľky poznáme nejaké tajné tlačidlo, ktorým ich dieťa dokážeme zaručene vypnúť, alebo naopak udržať v aktivite, podľa potreby..
Ach, kiežby! 😆
Priznávam – Ako začínajúca učiteľka som sa snažila naplniť požiadavky rodičov – dieťa, ktoré „muselo spať“ som sa snažila uhladkať, aby zaspalo aspoň na posledných 5 minút, a to, ktoré „nesmelo zaspať“ som udržiavala v strehu, hoci mu očká klipkali od únavy.
Rýchlo mi došlo..
Našou úlohou nie je napĺňať požiadavky RODIČOV,
ale POTREBY DETÍ!👌
Preto dnes na akékoľvek požiadavky rodičov ohľadom ne/spania odpoviem:
Rozumiem Vašej požiadavke. V materskej škole však vytvárame podmienky pre oddych –
samotné zaspatie však ovplyvniť nevieme. Bodka:)
Popoludňajší odpočinok v materskej škole nie je prežitok.
Je to dôležitá súčasť zdravého vývinu dieťaťa.
👉 Nie všetky deti musia spať.
👉 Ale všetky deti potrebujú oddych.
A už to, či dieťa tvrdo zaspí, krátko si zdriemne alebo iba v pokoji leží, ticho kreslí,
ponechávam na samotnom dieťati, jeho individuálnych potrebách v daný deň..
Preto je dôležité, aj k tejto časti dňa popoludňajšieho odpočinku, pristupovať s náležitým rešpektom.
Nie len šup-šup do postieľok, zavrieť oči a už ani slovo! (Takto pristupujú k odpočinku detí len veľmi hyperaktívne kolegyne, ktorým sa chce potom hodinu deti upozorňovať, aby boli už konečne ticho, nebehali vkuse na wc, neodkopávali si paplón, nespievali si, neklopkali a nerobili ďalšie iné zábavné veci..)
Ako lenivá učiteľka nemám za potrebu takto mrhať energiou a nervami. Čas odpočinku detí radšej využijem aj na vlastnú psychohygienu, alebo efektívnym využitím času 2v1.
NAUČIŤ SA ODPOČÍVAŤ
Keď chcem dosiahnuť to, aby deti
- sa naučili správne relaxovať
- pochopili potrebu spánku a odpočinku pre svoj zdravý vývoj
- naučili sa rešpektovať túto potrebu aj u iných detí (nevyrušovali)
- dokázali sa vedome upokojiť
musím dokázať upokojiť najprv ich „rozlietanú“ myseľ.
Čítanie rozprávok pred odpočinkom je ideálna cesta,
ALE..
Nestačí len prečítať rozprávku..
Je totiž veľký rozdiel v tom, či idem čítať príbeh so zameraním sa sa nejaký vzdelávací cieľ,
alebo idem čítať za účelom upokojenia detí.
Príprava na odpočinok môže vyzerať aj takto:
- RITUÁL = napr. keď už všetky deti ležia, zapnem krátku upokojujúcu hudbu (stačí aj taká tá detská uspávanková hračka na potiahnutie motúzikom, alebo z CD), zaspievam krátku uspávanku alebo zarecitujem uspávaciu básničku. Deti časom vedia, že po nej sa už iba ticho odpočíva.
- OSOBNÝ KONTAKT = každé dieťa buď osobne prikryjem alebo pohladím po líčku, vláskoch
- POCHVALA = deti pochválim za dennú činnosť, vyzdvihnem niečo mimoriadne pekné, čo sa im podarilo, aby mali zo seba dobrý pocit
- DÔVOD = týmto krátkym zhodnotením dňa odôvodním potrebu odpočinku. Napr.
„Dnes sme si postavili velikánsku zoo, zahrali sa na zvieratká a vonku sme sa poriadne ponaháňali.
Teraz je čas si oddýchnuť, aby sme sa vládali aj neskôr veľa hrať.
Zatvoríme tíško očká, prisnije sa nám rozprávočka..“
Rozprávku pred odpočinkom čítame:
- POOMAALYY = pokojne, tempo ladí s pokojným dýchaním
- POTICHU = rozprávam tlmeným hlasom, postupne stišujem
- MONOTÓNNE = nemením hlasy v priamej reči, teraz nie je žiadúce rozlišovať postavy rôznymi hlasmi
- DETI NEZAPÁJAM = nepýtam sa otázky z deja
- POUŽÍVAME NEVERBÁLNU KOMUNIKÁCIU = s deťmi sa učíme komunikovať počas odpočinku neverbálne. To znamená, zaužívanie „tichých pravidiel“. Napr.
„Pokiaľ potrebuješ ísť na WC, zodvihni ruku – Keď ti odkývem, potichu vstaň a choď.“
„Ak mi chceš niečo dôležité povedať, potichu mi zakývaj. Prídem za tebou a pošepkáš mi to.„
„Keď ti ukážem prst na ústach, znamená to, že rušíš ostatných. Lež pokojne.„ - DOPĹŇAM SI VLASTNÉ „USPÁVACIE SLOVÁ“, ktoré sa v texte nenachádzajú (listy jemne šumeli, vlnky sa pomaly hojdali, zvieratká mali hebký a teplý kožuštek, pomaly si zívol a zatvárali sa mu oči.. rozumieš 😀 )
Veľkou nevýhodou držania sa týchto rád je to, že sama pri čítaní takmer zaspávam 😆
Ešte len začnem, už sa mi zíva, hotový „Pavlov reflex“.
Ak k tomu pridám odporúčanie s tlmeným svetlom, amen tma 😀
A ako to máš ty? 🙂
Taká široká ponuka knižiek a napriek tomu
(alebo práve preto?)
sa mi častokrát stáva, že si kladiem tú samú otázku:
„Čo idem tento týždeň čítať?“
***
Aktuálne ma zaujala NOVINKA od slovenského autora Romana Čerňanského, ktorej názov priam evokuje pohodu a oddych – Vankúšik Hajúšik.
Knižka má dokonca vlastnú webstránku, kde si vieš pre deti stiahnuť omaľovánky na následnú prácu s textom.
Či už to bude knižka tematická, alebo nie,
na upokojenie a navodenie spánku
vrelo odporúčam vyskúšať aj túto
Rozprávky na sladké sníčky.
Okrem príjemných príbehov obsahuje aj konkrétne rady,
ako s ňou pracovať, ako navoliť tú správnu spánkovú atmosféru,
ako naučiť dieťa pokojne dýchať a relaxovať.
A nemusím si v príbehoch vymýšľať vlastné „uspávacie slová“,
lebo je napísaná práve nimi:)
Vyskúšaj a daj mi vedieť, ako sa vám páči:)
Pre nespáčov maj v zásobe omaľovánky – STIAHNI SI pár aj tu:
