O rybárovi a zlatej rybke
Kde bolo, tam bolo, žil raz jeden chudobný rybár aj so svojou ženou. Bývali v obyčajnej drevenej chatrči na brehu mora. Rybárovi sa už dlhé roky nevodilo dobre, dlho nepriniesol domov bohatý úlovok.
Kto býval v chatrči?
Kde bola chatrč postavená?
Čo to znamená, že rybár dlho nepriniesol bohatý úlovok?
Jedného dňa, tak ako inokedy, rozhodil rybár do mora svoje staré poplátané rybárske siete.
Na prvý raz tento deň vylovil morskú trávu.
Hodil druhý raz, no len hŕstka blata zo dna mora sa nabrala.
Rozhodí do tretice a tu v sieti rybka neveľká, ale zlatá! Tak sa ligotala, že mu oči oslepila. No toto ešte nezažil!
Čo rybár rozhodil do mora?
Čo do nich chytil na prvý raz? Na druhý raz?
Čo vylovil rybár do tretice?
Nestačil sa ešte ani spamätať, keď tá rybka prehovorila ľudským hlasom. „Buď taký dobrý a pusť ma späť do vody, neobanuješ. Splním ti tri želania!” Takto prosíkala, a hoci bol rybár hladný, napokon sa na ňu usmial a predsa hodil späť do vody.
Akú rybku rybár ulovil?
Čo mu povedala?
Čo rybár s rybkou urobil?
Vrátil sa domov a hovorí žene o svojom zážitku: „Keby si ty len vedela, čo sa mi dnes stalo! Chytil som zlatú rybku. Nemám ju, lebo ma veľmi prosila, aby som ju pustil. Ale sľúbila mi, vraj mi čokoľvek splní, čo si len budem priať.” Žena si najprv myslela, že snáď jej muž o rozum prišiel od toľkého hladu, no hovoril to tak presvedčivo, až mu uverila, ba sa aj nahnevala. „Ach, si ty len hlúpy. Keď je tak, choď hneď za ňou a popýtaj ju, aby nám dala nové koryto. Pozri, práve sa mi to staré rozpadlo.” Rybár šiel k moru, zastal si na brehu, sňal čiapku z hlavy a prosí, aby im rybka dala nové koryto. Len čo to dopovedal, vynorila sa z vody rybka a riekla: „Choď len domov, choď!” Vrátil sa teda domov, pozerá a skutočne pred chalupou stojí krásne, novučičké koryto.
Čo chcela žena od rybára, aby si od rybky vypýtal?
Čo je to koryto?
Splnilo sa mu toto prvé želanie?
Žena sa radovala, ale potom si pomyslela: Keď je to tak, mohla by nám rybka aj viac dať. A znovu prikázala mužovi: „Choď a rozkáž rybke, aby sme mali nový dom a ja budem bohatou gazdinou v ňom!” Vybral sa muž k vode, sňal čiapku, ale akosi sa mu nechcelo hovoriť. Tu sa rybka vynorila z vĺn a pýta sa: „A čože by si rád, rybár?” Rozpovedal jej, čo si jeho žena vzala do hlavy a rybka mu nato, aby sa len spokojne vrátil domov. Vracia sa a tu hľadí, div si oči nevyočí, namiesto starej chalupy stojí pekný nový dom a jeho žena je v ňom bohatou gazdinou. Nič nerobí, len si v zrkadle obzerá krásne nové šaty.
Čo si želala rybárova žena po druhý raz?
Čo robila žena, keď sa rybár vrátil domov?
Čo to znamená, keď sa povie – div si oči nevyočí?
Ale i toto všetko sa gazdinej o chvíľu zdalo málo a tak znovu káže mužovi: „Choď k tej svojej rybe a povedz jej, aby som sa stala kráľovnou vo veľkom paláci s prekrásnou záhradou a množstvom služobníctva!” Šiel teda, i keď nerád, a poprosil rybku o to, čo si žena žiadala. Keď sa domov vracia, očiam neverí, lebo žena sa prechádza v krásnej záhrade, raduje sa a rozdáva rozkazy sluhom a slúžkam. Rybárovi sa vysmiala, vraj takýto otrhaný rybár nemôže mať kráľovnú za ženu a už sa na neho ani nepozrela.
Čím chcela byť rybárova žena?
Čo všetko si do tretice želala?
Čo myslíš, bol rybár šťastný? Prečo?
Keď sa žene i bezstarostná zábava zunovala, nechala si zavolať svojho muža a rozkázala mu: „Mám málo služobníctva. Choď k rybe a rozkáž jej, aby prišla sem a slúžila mi!” Muž sa strašne preľakol, ale čo mal, neborák, robiť? Keby ženu neposlúchol, bolo by s ním zle nedobre. Šiel teda k vode, sňal čiapku z hlavy a úpenlivo prosil rybku o prepáčenie: „Ach rybka moja, odpusť. Mojej žene sa stále máli a chce dokonca, aby si jej slúžila. Ach, čo by som len dal za to, aby bola moja žena taká ako predtým. Hoci aj v starej chalupe, ale vždy milá, usmiata, čo by ma rada mala..“
Čo si želala žena naposledy?
Čo si prial rybár?
Tentoraz rybka neodpovedala. Len prudko šibla chvostom na obe strany a zmizla vo vlnách. Pozeral muž smutne na more a nevedel, čo to má znamenať. Pomalým krokom sa teda vracal domov. Ale čo nevidí. Palác zmizol, aj záhrada, nikde ani stopy po žiadnom služobníctve. Len tak ako kedysi ich stará chalupa na pobreží mora stojí. A jeho žena? Tá sedí na lavičke, plače a pomaličky zošíva potrhané siete. Veru si tá uvedomila, že s jej lakomosťou to prehnala. Mala si vážiť dobré srdce zlatej rybky, za dary poďakovať a nie stále viacej pýtať. Odvtedy sa už ku každému správala úctivo, mužovi vždy na rybačku dobré jedlo chystala. Aj preto už domov bohatší úlovok nosieval, i keď zlatú rybku už nikdy viac nechytil..
Na brehu mora zazvonil zvonec, rozprávky je koniec.
Aké postavy vystupovali v tomto príbehu?
Aká bola žena, rybár a zlatá rybka?
Čo by si si prial, keby si chytil zlatú rybku ty?
