Prečo sú pochvala a povzbudenie také dôležité v predškolskom veku?
V období 3–6 rokov sa dieťa učí vnímať seba samého cez spätnú väzbu dospelých.
Erikson toto obdobie nazýva fázou iniciatíva vs. vina – dieťa skúša, experimentuje, hľadá hranice, a dospelý mu pomáha vytvárať zdravý obraz o sebe.
To, ako dieťa počúva spätnú väzbu, formuje jeho sebavedomie, motiváciu a vnútorný hlas, ktorý si odnesie do školských rokov.
a) Globálna/identitná pochvala
Príklady: „Si šikovný“, „Si taká pekná“, „Ty si génius!“
Dopad: Dieťa si spája hodnotu so svojou osobnosťou, nie s činnosťou.
Z krátkodobého hľadiska motivuje, ale z dlhodobého môže viesť k:
- závislosti na vonkajšej pochvale („potrebujem, aby ma niekto ocenil“),
- strachu zo zlyhania („ak sa mi to nepodarí, už nebudem šikovný“)
- povrchnej snahe zapáčiť sa, nie skutočne učiť. („ak to neurobím dobre, nebudú ma mať radi“
b) Procesná/konkrétna pochvala
Príklady: „Vidím, že si sa usilovne snažil a podarilo sa ti uviazať šnúrky samému bez pomoci.“
„To, že si sa nevzdal a pokračoval si, aj keď ti prvá veža spadla, ti pomohlo postaviť novú vežu ešte vyššiu.“
„Všimla som si, že si požičala bábiku Lucke, aj keď si sa s ňou chcela hrať ty, to bolo od teba kamarátske.“
Dopad: Posilňuje vnútornú motiváciu – dieťa sa učí, že dôležitý je proces a úsilie, nie len výsledok.
- Rozvíja odolnosť – dieťa vie, že keď sa niečo nepodarí, môže skúšať ďalej.
- Učí deti sebapozorovaniu – všímajú si, čo zvládli, a dokážu si to sami pomenovať.
c) Popisné povzbudenie (nie hodnotenie)
Príklady: „Použil si veľa farieb, tvoja kresba je veselá.“
„Keď sa usmievaš, tvoja tvár vyzerá šťastne a ľudia sa radi na teba pozerajú.“
„Trénoval si a dnes si trafil koša viac loptičiek ako včera.“
Dopad: Dieťa dostáva spätnú väzbu o realite, nie hodnotenie.
- Pomáha mu rozvíjať vnútorné kritériá (vedia sami posúdiť, čo sa im podarilo).
- Podporuje autenticitu – dieťa sa učí, že môže mať radosť zo svojho výkonu bez závislosti od hodnotenia iných.
Dieťa sa samo oblečie
„Ty si ale šikovný!“
„Podarilo sa ti obliecť sa úplne sám. Vidím, že si trpezlivo skúšal.“
Dieťa nakreslí obrázok
„To je krásny obrázok.“
„Použil si rôzne pestré farby, to dodalo obrázku veselú náladu.“
Dieťa pomôže kamarátovi
„Si taký dobrý chlapček.“
„Kamarátovi si požičal hračku, to mu určite urobilo radosť.“
Dieťa podá športový výkon
„Si skvelý športovec.“
„Pravidelne si trénoval a preto sa ti podarilo trafiť najviac loptičiek.“
Dieťa dostane nové šaty
„Si v nich taká pekná.“
„Tieto šaty majú peknú farbu, veľmi ti pristanú, keď sa v nich usmievaš.“
Odporúčania pre učiteľov a rodičov
Vyhýbaj sa hodnotiacim nálepkám „si dobrý/šikovný/pekný“
Popisuj, čo vidíš – fakty o dieťati alebo jeho činnosti
Oceňuj proces, nie len výsledok – úsilie, trpezlivosť, kreativitu
Podporuj sebahodnotenie – pýtaj sa dieťaťa: „Ako sa ti to podarilo? Čo sa ti na tom páčilo? Čo ťa na tom bavilo?“
Používaj povzbudenie namiesto prázdnej chvály – deti necítia manipuláciu, ale úprimný záujem.
Z psychologického hľadiska teda platí:
Globálne pochvaly dávajú rýchle emócie, ale málo učia.
Procesné a popisné povzbudenie formuje dlhodobú motiváciu, sebaistotu a vnútornú radosť z učenia.
