Najkrajšie básničky pre deti o počasí
Básničky o slniečku, o daždi, o vetre, búrke i o dúhe
sa môžete nielen naučiť naspamäť, vytlieskať, hľadať rýmy, ale si ich aj namaľovať alebo zacvičiť na ne:)
Počasie
Počúvame v rozhlase,
aké bude počasie.
Slnečné či oblačné?
Hádam pršať nezačne!
Čo nám vietor priženie?
Búrku a či sneženie?
Hmla
Keď sa stratí svet,
ba zrazu ho niet,
keď zmizne náš dom
i topoľ za oknom,
a keď pes šteká
z bieleho mlieka,
vtedy je to isté:
dnes je ráno hmlisté.
Padla hviezda
Padla hviezda na balkón,
vylúdila biely tón.
Nezobuď sa, nezobuď sa,
to len v diaľke vlaky hučia,
noc hrá na trombón.
Padla hviezda na balkón,
vylúdila biely tón.
Nezobuď sa, nezobuď sa,
to len vietor piesok rúca,
to len šumí strom.
Padla hviezda na balkón,
vylúdila biely tón.
Až vyrastieš chlapček malý,
prinesieš ju mamke v dlani
rovno na balkón.
Zlatý dáždik
Z neba padá kvapka,
Zuzke na nos kvapká.
Raduje sa Zuzka milá,
že ju kvapka navštívila.
Padá zlatý dáždik
na Zuzankin dáždnik.
Raduje sa Zuzka zlatá,
že má dáždnik jak zo zlata.
Nebojte sa deti,
keď k vám dáždik letí.
Od dáždika, veď to viete
možno trošku vyrastiete.
Dve dúhy
Slnce svieti a dážď padá,
čože je to za paráda?
Žiari dúha, jedna, druhá!
Obe pijú zo studienky,
z tej istej, čo lesné žienky.
Dúha
Žltá, modrá, červená, oranžová stuha,
na oblohu vyskočila čarokrásna dúha.
Dáždik prestal hu-hu-hu,
poď sa pozrieť na dúhu.
Slnko svieti, usmieva sa,
dúha, deti, to je krása!
Dúha
Žltá, modrá, červená,
oranžová stuha,
na oblohu vyskočila
čarokrásna dúha.
Dáždik prestal hu-hu-hu,
poď sa pozrieť na dúhu.
Slnko svieti, usmieva sa,
dúha, deti, to je krása!
Cupi-lupi
Cupi-lupi do chalupy,
cupi-lupi domov bež!
Ja som zmokol, ty si zmokla,
kto nebeží, zmokne tiež.
Keď slniečko jasne svieti,
tu je samá radosť, jas,
na stromoch sa hrajú vtáci,
chrobáčiky v tráve zas.
Mláky
Napršalo vody veľa,
Jurko po nej bosý behá.
Čľap, čľapušky, čľapi, čľap!
Ja mám mláky veľmi rád.
Lúčik zlatý
Prala mamka, prala šaty, povešia ich na špagáty.
Slniečkový lúčik zlatý,
vysuší jej všetky šaty.
Vietor sfúkol ponožky
našli si ich stonožky.
Pyšne lúkou kráčajú,
v rose nôžky máčajú.
Slniečko v lete
Slniečko hrej, s nami sa smej,
pri vodičke na potôčku tam je nám hej.
Čiapočka pre slniečko
Slniečko si zabudlo raz
zobrať ráno čiapočku.
Prechladnem dnes, tak si vraví,
obzerá sa po očku.
Prifúkaj mi, takto prosí,
milý vietor severák,
na hlavičku moju holú
jeden veľký teplý mrak.
Severák však z diaľky kričí,
že už letí preč,
o severných chladných vetroch
nemôže byť reč.
Veď už je jar, nahlas volá,
tamto rastie trávička.
Odteraz len holá bude
tvoja zlatá hlavička.
Žltá guľa
Slniečko ty žltá guľa,
kam sa v noci zakotúľaš?
Blúdiš letom svetom len?
A či snívaš nočný sen?
Slnko
Skáče slnko po poli,
kým ho hlava nebolí.
Skáče slnko po sene,
kým má líčko červené.
Podvečerom z únavy
klesne potom do trávy.
Mesiac
Celú nôcku celučkú
svieti mesiac na lúčku.
Šepocú mu srnce:
Ahoj, nočné slnce!
Slniečko a dážď
Šatôčky mám roztrhané,
vietor sfúkol všetok peľ,
keď som mamke k sviatku lásky
kytku kvetín zbierať chcel.
Prišiel dáždik vrtošivý,
cválal svetom na koni,
že vraj ide poumývať
lesík, kríky, záhony.
Pozmýval mi všetku krásu,
čo mám robiť biedny tvor?
Pozberám sa k pánu dažďu
na kráľovský jeho dvor.
Prednesiem tam sťažnosť veľkú,
by druhý raz pozor dal,
motýlik keď k sviatku letí,
aby vtedy nepršal.
Pod pazúškou belie sa mu
dlhočizný dlhý list,
ale slnko, lapaj veľký,
rozhodlo sa na zem prísť.
Usmialo sa na motýľa
a vrátilo farieb jas,
z kveta na kvet poletuje
šťastný motýľ ďalej zas.
Zabudol na sťažnosť veľkú,
v kroví kdesi stratil list,
uznal, že po slnku dáždik,
po ňom slnko musí prísť.
Búrka
Na zem padla kvapka
ťažká ako labka.
Už sa kvapky mocú,
na zem skočil kocúr.
Jeden kocúr, dva kocúry,
pozrime im na pazúry,
blesky bijú, búrka zúri.
Dúhový dom
Dívajte sa dámy, páni,
dúha je dom nevídaný.
Dom zo slnka a dom z vody,
vojdi dnu, ak nájdeš schody.
Prší
Prší, prší, len sa leje,
husto padá voda k zemi.
Kto má dáždnik, ten sa smeje.
Ja mám dáždnik, dobre je mi.
V daždi
Cupkajú mi kvapky dažďa
na dáždniku,
ja nôžkami cupkám zasa
po chodníku.
Cupky-cupky, kvapky hore, nôžky dolu,
veselo si cupitáme
domov spolu.
Upršaná súťaž
Vymysleli si vraj mraky,
že si spravia súboj taký,
pršať budú vo dne v noci,
každý sám a bez pomoci.
Na zemi už každý tuší,
prečo celý týždeň prší.
Prší dáždik
Prší dáždik z oblohy,
hríbik sa ho nebojí.
Po dáždiku, veru tak,
vyrastiem až po oblak.
Kvapky
Padá dáždik, kvapká,
premokne mi čiapka.
Kvapi-kvapi-kvapi-kvapi,
mňa pár kvapiek neprekvapí!
Nech sa leje dáždiček,
ja mám nový dáždniček.
Lejak
Obláčiky veľké, malé
na oblohe visíte
raz ste biele, raz ste tmavé
na dáždik sa zmeníte.
Padá, padá dáždik
na zelený trávnik.
Prvé kvapky padli
bude lejak riadny.
Lejak
Obláčiky veľké, malé
na oblohe visíte
raz ste biele, raz ste tmavé
na dáždik sa zmeníte.
Padá, padá dáždik
na zelený trávnik.
Prvé kvapky padli
bude lejak riadny.
Deravý oblak
Juj, ty oblak deravý,
nelej nám už na hlavy!
Radšej poprš na halúzku,
takú ako nitka úzku.
Zoraď kvapky do radu,
aby mali holé kríky
korálkovú parádu.
Kvapi kvap
Prší, prší, kam pôjdeme,
v daždi ostať nemôžeme.
Schováme sa pod odkvap,
tam to kvapká kvapi, kvap.
Prší, prší, to je vody,
nebojme sa nepohody.
Pod strechu sa schováme,
na slniečko počkáme.
Dážď
Čo to klopká? Kto ma ruší?
Pozriem von – a vonku prší!
Kvapky bežia po skle spolu
vedľa seba zhora dolu.
Fúkne vietor z nepohody,
šikmo šibú prúdy vody.
A keď sa dážď vyprší,
leží rovno v kaluži.
Dážď
Čo to klopká? Kto ma ruší?
Pozriem von – a vonku prší!
Kvapky bežia po skle spolu
vedľa seba zhora dolu.
Fúkne vietor z nepohody,
šikmo šibú prúdy vody.
A keď sa dážď vyprší,
leží rovno v kaluži.
