Básničky o zime a mráziku
Spadla vločka do oblôčka
Pozerám sa cez oblôčik,
na nebíčko, na obláčik.
Vidím ako jedna vločka,
zoskočila do oblôčka.
Za ňou druhá, tretia zletí,
aha, sneží, milé deti!
Zima a Mráz
Padá, padá, biely sniežik
na lesy a na stráne,
deduško Mráz s babkou Zimou
chystajú sa na sane.
Rozbehnú sa šírym svetom
aj k nám zavítajú
a tu všetkým dobrým deťom
vločky rozdávajú!
Prišla zima
Padá sniežik biely,
dávno sme ho chceli.
Prišla zima, prišiel mráz,
sánkovať sa budem zas.
Beriem sane, sadnem na ne
a už letím k svojej mame.
Božtek
Prižmúrim očká, nastavím dlane,
snehová vločka sadne mi na ne.
A potom ešte nastavím noštek,
snehová vločka dá mi naň božtek.
Hviezdičky
Ľahké malé hviezdičky,
hádzal vietor na kríčky.
Jedna malá hviezdička
aj mne spadla na líčka.
Tu je zima, to je príma,
budeme sa sánkovať,
mráz nám bude načerveno
naše líčka maľovať.
Hurá, sniežik
Hurá deti, sniežik padá,
padá sniežik biely.
Môžeme už robiť všetko,
čo sme dávno chceli.
Sánkovať sa, lyžovať,
stavať snehuliaka,
korčuľovať na lúke,
kde zamrzla mláka.
.
Cencúle
Snívam a či blúznim ?
Domom rastú fúzy!
Sem-tam dlhé, sem-tam krátke,
pristali by k bielej briadke.
Lenže dom je iný pán,
nebude sa holiť sám.
Počká radšej do jari,
tá mu fúzy odčarí.
Básničky o snehuliakoch
Najväčší, stredný, najmenší
Na kopci v trojici
hrajú sa snehuliaci.
Ten najväčší ťahá sane,
vie vyskočiť rýchlo na ne.
Prostredný má nové lyže
a najmenší cencúľ líže.
Malinké snehuliatko,
má ho ako lízatko.
Kopa snehu
Snehuliačik v bielom fraku
pristavil sa pri obloku.
Neskôr, keď sa pustil z brehu,
zostala len kopa snehu.
Padá biela vločka
Z neba padá biela vločka,
kam dopadne nevie nik.
Na zemi si na ňu počká
snehuliačik – nezbedník.
Na klobúk či nos mu sadne
malá vločka veselá,
rozmyslí si veru riadne,
keď už toľko letela.
Snehuliačik ponúkne jej
klobúkovú plochu:
Oddýchni si, milá vločka
po tej ceste trochu.
Staviame snehuliakov
Von ma biely sniežik láka,
postavím si snehuliaka,
na cukrovo bielej pláni,
práve tam , kde stál aj vlani.
Za domami pozdĺž cesty,
jeden, druhý, tretí.. šiesty!
Celá hŕba snehuliakov
na náš dvor sa zmestí.
Jedna guľa, druhá guľa,
tretiu malý Miško gúľa.
Na plote aj vrana kráka,
že staviame snehuliaka.
Snehuľkovia, snehuľky
My sme malí snehuľkovia,
my sme malé snehuľky.
Zbierame sneh pre zábavu,
zbierame sneh na guľky.
Fŕnk, fŕnk guľôčka,
neleť deťom do očka!
Sadni iba pekne sticha,
lebo sniežik v oku pichá.
Hladný snehuliak
Dostal raz snehuliak preveľký hlad,
chutnučkú mrkvičku zjedol by rád.
Z hlavy si hrniec vzal a z mrkvy nos,
mrkvovej polievky navaril dosť.
Smutný snehuliak
Smutný je snehuliak samučký iba,
spoločnosť priateľov veľmi mu chýba.
Chcel by vraj niekomu prejaviť nehu,
bielučkú ženu si ugúľal v snehu.
